Ladíme sa s vašimi deťmi na vlnu umenia

Príbeh LABkOHRaNIA

Ako sa nám narodilo LABkOHRaNIE

Písal sa rok 2021, prišla jar a nebo bolo tmavé a zachmúrené. Vzduchom nad Európou sa začala šíriť malá zlovestná nukleová kyselina zabalená do bielkovinovej schránky (vírus), ktorá potom na ďalšie tri roky výrazným spôsobom ovplyvňovala mieru strachu v našej spoločnosti, aj spôsob, ako (nielen) fyzicky blízko alebo ďaleko od seba navzájom budeme. Nuž, ale poďme na to troška zvesela.

V čase izolácie som ako učiteľka tanca na ZUŠ mala prerušenú výučbu a bola uväznená doma, rovnako ako moja drahá priateľka  a kolegyňa, tanečníčka Anka Hurajtová. V záplave voľného času a mierne  rozcuchanými nervami sme sa teda rozhodli, že spolu s našimi ratolesťami natočíme pre ich rovesníkov niečo autorské – tvorivé, zvukovo ľúbivé a pohybovo kreatívne. Netrvalo dlho (což považujem za malý zázrak, pretože u mňa je často čas medzi nápadom a jeho realizáciou v trvaní niekoľkých mesiacov, alebo aj rokov), a naše prvé dieťatko – videjčiatko bolo na svete. Keďže je môj manžel muzikant, a nesmelo si dovolím tvrdiť, že to teda nie hocijaký (hoď očkom do časti o nás), k nášmu krátkemu pohybovému príbehu nám zložil milenú hudbu. Veď posúďte (prípadne lajkujte a dajte odber).

Takto náš príbeh pokračuje

Izolácia a dlhý nepretržitý čas strávený s vlastnými deťmi nás prinútil zobrať do rúk varechy, a tak vzniklo ďalšie videjko akože o varení (na obraze napočítate spolu tak 20 kusov varešiek). Proces výroby nebol jednoduchý, spolupráca s vlastnými deťmi zložitá, záverečný strih a editácia ma dohnala takmer ku kolapsu. Prežila som.

Varechy ma naďalej prenasledovali a stali sa hlavnou pomôckou aj pri ďalšom videu, tentokrát vhodnom skôr pre staršiu vekovú skupinu (zvládli to 8 ročné deti, ale vyzývam aj teba, dospelák – kým ti v hrnci zovrie voda na špagety, ber varechy do rúk a skúšaj, nakŕmiš zatiaľ mozog). Video je zamerané na rozvoj motoriky, cítenia rytmu, a aj búchanie – ako inak varechou – na rôzne časti tela.

Janettka na scéne

Netrvalo dlho, a pridala sa k nám aj moja skvelá kolegyňa Janettka, ktorá učí hudobnú teóriu a hru na zobcovú flautu. Keďže sme spolu s ňou vášnivé milovníčky Orffovej hudobnej pedagogiky, v ktorej sa počas vzdelávania prepája pohyb, hudba, a hlas, nezaháľali sme a vytvorili video (s jemným retro nádychom), ktoré je zamerané na výučbu dĺžky nôt (a k neuvereniu v ňom opäť figurujú varechy). Keďže sa v ňom aj „čaruje“ (za pomoci efektov videoeditora), počas jeho editácie mi pribudlo 77 sivých vlasov.  Pre tých, ktorí moju predchádzajúci vareškovú výzvu nedali, pridávam ďalšie, koordinačne výrazne jednoduchšie videjko (pozor, na realizáciu potrebuješ parťáka/čku, najlepšie vlastné dieťa). Voilà: 

Občianske združenie Ladenie a naše ďalšie projekty podporené Fondom na podporu umenia

 Na jar 2021 sme sa rozhodli založiť OZ Ladenie s cieľom prinášať deťom, ale aj ich rodičom a dospelým hudobno-pohybové dielne, ktoré im sprostredkujú bohatý emocionálny zážitok, umožnia im v bezpečnom prostredí rešpektujúceho prístupu lektoriek slobodne tvoriť a objavovať, a tiež zažívať pocit spolupatričnosti v skupine, ktorý spoločné muzicírovanie a tanec prinášajú. Dúfame, že tento zážitok im prinesie aj potrebu vracať sa k muzicírovaniu doma, že budú mať chuť vyskúšať si niečo z toho, čo zažili na dielni, so svojimi rodičmi, súrodencami, kamarátmi Koniec citátu.
Vytvárame pre deti také prostredie, v ktorom rozvíjajú svoju tvorivosť a predstavivosť a budujú si vzťah k hudbe, vedomému pohybu, sebe samému, ľudom a svetu naokolo. Podporujeme ich sebavyjadrenie formou pohybu, gesta, slova, zvuku, hrou na nástroji alebo rytmizovaním na tele… 

Vďaka podpore Fondu na podporu umenia sa nám v roku 2022 podarilo zrealizovať projekt hudobno-pohybovej dielne pre žiakov 1. a 2. ročníka ZŠ pod názvom Cesta na planétu Momo (inšpirované knihou Dievčatko Momo a stratený čas od Michaela Ende).

Koncom roka 2022 sa nám opäť vďaka podpore Fondu na podporu umenia podarilo zrealizovať literárno-hudobno-pohybovú dielňu s poetickým názvom Oži, báseň! v siedmych triedach 3. a 4. ročníka na ZŠ v Stupave, kde sme si spoločne so žiakmi užili kopec zábavy (plus troška stresu, a popravde dostali zabrať aj hlasivky, keďže na našich dielňach je chvíľami v triede malý hurHajík).